Už asi tri dni zažívam ťažkú vnútornú krízu. Prišla som o prácu a nedarí sa mi nájsť inú, už som dostala x zamietavých odpovedí. Je to o to ťažšie, že potrebujem splatiť dlh – nie je veľký, ale keď sa mi nedarí nájsť prácu, tak mi to psychicky tiež nepomáha. Do toho človek, ktorého mám fakt veľmi rada a u ktorého som si myslela, že spolu možno budeme – choval sa tak, tak na mňa zrazu doslova kašľa, hoci ja tu pre neho bola, keď on ma potreboval. Viac-menej sa mi sám od seba neozve a keď už, tak je tá komunikácia taká divná – možno len môj pocit, už ani neviem.
Podľa toho, čo tu čítam, tak je buď totálne sebecký alebo ma len využíva, keď práve potrebuje. Práve teraz mám fakt obrovskú krízu a potrebovala by som, aby ma čo i len slovne podporil. Bohužiaľ som dosť ťažký introvert a nadväzovanie priateľstva je pre mňa neľahké, takže nemám okolo seba ani priateľov, aby som sa mohla len porozprávať a myslieť na niečo iné. Ešte ako som introvert, tak som sa práve o to viac upla naňho, pretože tu pre mňa vždy bol a ja som v ňom videla takú oporu a svoju istotu a zrazu to jednoducho nie je. Nie som na to pyšná, ale pristihla som sa, že keď mi napríklad nepíše, tak myslím na to, čo asi práve robí a vnútorne ma to stresuje a zožiera.
Sama priznávam, že mám nízke sebavedomie kvôli môjmu detstvu a vzťahom v rodine a preto sa veľmi fixujem na ľudí. Cítim sa hrozne bezmocne a celý deň mám náladu úplne na nič a chce sa mi plakať. Na rodinu sa tiež obracať nemôžem, pretože máme neľahké vzťahy. Takže sa cítim stále len sama a to je všetko. Nemám nikoho, komu by som mohla povedať svoje pocity, alebo to, ako sa práve cítim, alebo čo prežívam. Keby som mala nejakú kamarátku, možno by som na to ani toľko nemyslela, ale takto je to fakt ťažké a neviem, čo s tým mám robiť, keď od partnera podporu čakať jednoducho a jednoducho bohužiaľ nemôžem.