Teraz pred Vianocami opäť prechádzame ďalšou krízou. Ide hlavne o to, že som po rodičovskej nastúpila do práce, ktorá úplne nevyšla, skrátene som nedostala nikdy peniaze. A ja som to po roku nevydržala a odišla som. Namiesto toho som si našla prácu v servise. Tí ľudia ma berú aká som. Dostávam peniaze, presne tak, ako sme si povedali v deň nástupu. Nikto nerieši či prídem na 7 alebo na 8. Keď je malý chorý, chápu to. Je to presný opak bývalej práce a to asi môjmu chlapovi vadí. Dal mi na výber, buď práca alebo rodina. Ono normálne by som si hneď vybrala rodinu, ale príde mi to stále dookola. On si vsugeruje, že sa mu niečo nepáči a ja musím popretrhať všetky nitky.
_10_10_10.jpg)
Stratila som kvôli tomu všetkých kamarátov. Ako kompromis som mu ponúkla, nech mi nájde lepšiu prácu, za dobré peniaze, tak nech stíham voziť malého do škôlky a zo škôlky, a takú, kde medzitým budem jednoducho tam kde som. Hovoril, v pohode – nájdem, ale nebude to hneď. Skonči tam, ja ťa uživím než ti tú prácu nájdem. Ideálne pre neho by bolo druhé dieťa, nech sedím ďalšie 3 roky doma, beriem almužnu a prosím ho o každú korunu. Neustále sa sťažuje. Platím si auto, paušál, jedlo. Na auto som si brala pôžičku, na jeho meno, pretože som potrebovala auto na dochádzanie do práce a u mňa z dôvodu nízkych príjmov po RD jednoducho pôžička nehrozila.
Na revanž som si neskôr vzala pôžičku ja na upgrade jeho auta – akurát vyššia. Problém je však v tom, že autá sú písané naň, takže samozrejme skúšal aj to, že ak pôjdem do práce autom, príde si pre neho. Týždeň späť som mu nechala 2 hodiny malého a išla nakupovať s jeho mamou nejaké oblečenie. No bol to pre neho obrovský problém. Jeho rodina stojí pri mne. Bývame v dvojgeneračnom dome s jeho mamou a otčínom. Keď ma vyhadzoval, povedali mu, že ja s malým nikam nejdem. Všetci vedia, že ja pre neho urobila už toľko vecí. Neexistuje, aby som išla sama s nejakou kamarátkou niekam. Furt mi niečo zakazuje a ja neviem, ako z tohto von.